Choďila Aňička

1.
Chodela Anička smutná po háji,
videla Janíčka na vraném koni.
[:Kde si sa tu Janko vzal,
čos ma verne miloval,
a pre ľudské reči si ma zanehal.:]

2.
Ja som ťa nenehal pre ľudské reči,
ale ťa nehali dve čierne oči.
[:Ja som sa na to díval,
keď ťa druhý objímal,
vtedy našej láske koniec ubýval.:]

3.
Povedz mi, Anička, čos taká bledá,
veď si ty bývala vždycky červená.
[:Očká sú ti skalené,
líčka sú ti zbledené.
Povedz mi, Anička, kto chodí k tebe?:]

4.
Veď si to Janíčko, veď si to ty ten,
čo si k nám chodieval každý Boží deň.
[:A teraz už nechodíš,
či sa rodičich bojíš,
a ja som, smutná som, že k nám nechodíš.:]